Svätí Anjeli: Raphiel, Etophiel, Salathiel, Emmanuel

15.09.2016 12:46
bl.Anna K. Emmeriová: "Tajomstvá posledných časov"
 
ANJELI
 
1. Sviatok strážnych anjelov
 
Nasledujúce videnie, ktoré prináša prekvapujúci pohľad do povahy a činnosti tak dobrých, ako aj zlých anjelov, mala Anna Katarína na sviatok svätých anjelov strážnych v roku 1820.
 
Rozprávala:
 
„Videla som pozemský kostol a veľa mne známych ľudí v ňom. Nad ním som videla aj veľa ďalších kostolov; do ktorých vnútra bolo možné nazrieť ako do poschodí nejakej veže. Všetky tieto kostoly boli preplnené zbormi anjelov každého druhu. Na najvyššej úrovni som videla svätú Pannu pred trónom Najsvätejšej Trojice, obklopenú najvyšším rádom. Nižšie som videla kostol; smerom nahor nasledovalo akoby jedno nebo za druhým naplnené mnohými anjelmi. Hore bol neopísateľný poriadok a činnosť; dole v kostole bolo všetko nesmierne ospalé a nedbanlivé. Mohla som to cítiť preto, že bol sviatok anjelov a anjeli každé slovo, ktoré kňaz prednášal pri svätej omši ťažkopádne a roztržito, neopísateľne rýchlo prednášali Bohu a na Božiu slávu všetky tie nedostatky dávali do poriadku. V kostole som videla nádhernú činnosť strážnych anjelov pri ľuďoch. Videla som, ako iných duchov od nich odháňali, a to tým, že ich privádzali na lepšie myšlienky, prestavovali im dojímavé obrazy.
 
Strážni anjeli bažili po Božom príkaze a modlitby ich chránencov ich robili ešte horlivéjšími...“
 
Neskôr hovorila: „Zlí duchovia nie sú priehľadní a jemní ako anjeli. Aj keď sa lesknú, je to len zakalený vonkajší lesk podobný odrazu. Sú buď leniví, unavení, zasnení, náladoví, alebo násilní, zlostní, divokí, tvrdí, meraví, ľahko sa mihajúci. Je to, ako keby to boli vášne. Sú farební a všimla som si, že majú rovnakú farbu, akú som videla v ľudských utrpeniach, vo vnútorných bojoch a tiež v sláve mučeníkov, z ktorých však už vyžarovali premenené a žiarivo ich obklopovali. Je to, ako keby boli vášne z nich vyhnané skrze utrpenie a stali sa im farbou víťazstva. Títo duchovia majú ostro bodajúce, divoké, prenikavé tváre. Voči ľudskej duši sú mimoriadne dobiedzaví, tak ako hmyz voči istej vôni alebo kvetine. Prebúdzajú v človeku všetky druhy túžob a myšlienok. Celá ich postava je pokrytá akoby jemnými ostňami, vyžarovaním a lákadlami. Oni sami nevytvárajú žiadne hriechy, žiaden skutok, oddeľujú ale ľudí od Božieho vplyvu, otvárajú ich svetu, omamujú ich sebou samými, pripútavajú, tlačia k zemi rôznymi spôsobmi, a keď sa im človek poddá, ide do temna a tu sa približuje diabol a vtláča mu akoby pečať; udeje sa skutok, hriech, akoby zrodenie sa - a došlo k oddeleniu sa od Božieho (sveta). Videla som, ako obzvlášť umŕtvovanie a pôst oslabujú vplyv týchto duchov a blízkosť i činnosť strážnych anjelov zase posilňujú a ako obzvlášť sväté prijímanie im odoláva. Videla som, že isté náklonnosti a nechuť človeka, chúťky a neuvedomelý odpor súvisia s týmto vplyvom a že najmä odpor voči istým živočíchom, osobitne voči škodlivému hmyzu a parazitom, ukrýva tajomný význam; hmyz, ktorý je nám zvlášť odporný, je obrazom hriechov a vášní, ku ktorým sa v súvislosti s týmito duchmi najviac prikláňame. Taktiež som si uvedomila, že by sme mali pri odpore voči škodlivému hmyzu pripomenúť svoje hriechy a zlé vlastnosti, ktorých podobu mávajú. Videla som takých duchov, ako niektorým ľudom v kostole predkladajú všetky druhy šperkov a ozdobných vecí a podľa všetkých možných túžob ich k nim prikláňajú; potom som ale videla prechádzaťMedzi nimi často anjela strážneho, ktorý ľudí povzbudzoval. Nemôžem vyjadriť nekonečnú rôznosť takýchto obrazov. Videla som, že vysokopostavení na zemi majú okolo seba mocných duchov tohto druhu, ale videla som aj anjelov, ako s veľkou mocou proti nim bojujú. Tiež som mohla nahliadnuť na Švajčiarsko a videla som diabla, ako tam v mnohých vládach intriguje proti Cirkvi. Videla som takisto anjelov, ktorí podporujú život na zemi a rozsievajú niečo po ovocí a stromoch. Aj anjelov, ako bdejú nad mestami a krajinami, chránia ich, ale aj opúšťajú, som videla. Ani vám nedokážem povedať, aké nespočetné množstvo duchov som videla. Vzduch (priestor nad zemou) by sa zatemnil, ak by mali telá. Tam, kde títo duchovia majú veľký vplyv na ľudí, vidím vždy tiež hmlu a noc. Vidím často, že človek dostane ďalšieho anjela strážneho, ak potrebuje iný spôsob ochrany. Viackrát som mala iného sprievodcu
 
Kým Anna Katarína toto rozprávala, bola zrazu akoby vo vytržení; po chvíli s povzdychom povedala: „Je to tak ďaleko, tak ďaleko, odkiaľ títo prichádzajú, títo zúriví, tvrdošijní, krutí duchovia, ktorí tam zostupovali/“
 
Keď znovu nadobudla vedomie, povedala: „Bola som nekonečne vysoko vo vzduchu a videla som veľa zúrivých, tvrdošijných, neoblomných duchov vstupujúcich do okolia, kde sa blížil nepokoj a vojna. Títo duchovia prichádzajú k vyššie postaveným a znemožňujú takmer úplne priblíženie sa duší k nim. Videla som tiež svätú Pannu, ku ktorej sa za krajinu úpenlivo modlil celý zástup anjelov, ktorí zostupovali dole na zem; a proti tvrdým, neoblomným duchom vystúpil veľký ohnivý anjel s plamenným mečom. “
 
O niekoľko hodín rozprávala v extáze: „Ach, kto by to mohol len vidieť! Veľký ohnivý anjel sa zniesol z Božieho trónu na mesto Palermo, kde vládol zmätok, a predniesol slová trestu a videla som dolu v meste zomierať ľudí.“
 
„Ľudia podľa miery svojho vnútorného rastu dostanú strážneho anjela vyššieho rádu. Aj králi a kniežatá majú strážnych anjelov vyššieho rádu. Štyria okrídlení anjeli Elohim, ktorí rozdávajú Božie milosti, sa volajú Raphiel, Etophiel, Salathiel, Emmanuel. Je to oveľa väčší rád ako u zlých duchov a diabla, ako aj na zemi. Ak anjel ustúpi, na jeho miesto hneď nastúpi diabol so svojím pôsobením. V jednom tele sú úplne zarmútení a smutní, v inom sú horúci a násilní, v ďalších ľahkí alebo dôslední a opatrní. Pôsobia na všetko, čo žije na zemi, dokonca i na ľudí v hodine narodenia.“
 
Všetky tieto veci hovorila ako nevinné dieťa, ktoré opisuje svoju záhradku. „Keďsom v noci kľačala,“ hovorila, „ako malý úbožiak v snehu na poli a tešila-sa zo všetkých nádherných hviezd okolo, modlila som sa k Bohu: Ty si teraz predsa môj skutočný Otec a máš také pekné veci v dome, teda mi ich musíš aj ukázať! A on mi ukázal všetko. Vzal ma za ruku a viedol ma všade a bolo to celkom prirodzené, lebo som si všetko srdečne rada pozrela a nepozerala som na nič iné.“
 
Dňa 2. septembra 1822 rozprávala: „Prišla som cez strmé výšiny do vznášajúcej sa záhrady. Tam som videla medzi polnocou a ránom ako slnko na horizonte vystupovať postavu muža s dlhou bledou tvárou. Jeho hlava bola pokrytá špicatou čiapkou a žiarila. Bol zavinutý do stúh a na hrudi mal nápis, ktorý si nepamätám. Nosil meč zavinutý do farebných stúh a vznášal sa pomalým holubím letom nad zemou, rozväzoval pruhy, pohyboval mečom sem a tam a zhadzoval stuhy na spiace mestá. A stuhy ich obopínali ako slučky. Aj kiahne a opuchy padali z neho dole na Rusko, Taliansko, Španielsko. Berlín obopínala červená slučka a odtiaľto prichádzalo k nám. Teraz bol jeho meč holý, krvavočervené pruhy viseli z rukoväti, krv kvapkala na naše okolie; let bol cikcakovitý, pruhy vyzerali ako vnútornosti
 
11. september. „Medzi ránom a poludním vystupuje anjel a na rukoväti meča má ako keby pošvu plnú krvi, ktorú vylieva sem a tam, a prichádza až tu a vylieva krv v Miinsteri na námestie pred Dómom.